Príliš silný fajčiar

Autor: Peter Herman | 7.10.2015 o 0:00 | (upravené 7.10.2015 o 18:45) Karma článku: 5,28 | Prečítané:  680x

Cestoval som autobusom z Prešova do Bardejova. Autobus akurát dorazil na stanovište, ale do odchodu bolo viac ako tridsať minút. 

         Šofér busu sa pobral do služobnej odpočivárne a ja som mal dostatok času sa znovu po niekoľkých rokoch, poobzerať po známej prešovskej autobusovej stanici , známej  z „koňov na betóne“. Stručne, na stanici niet čo obdivovať, slušne povedané, stav budovy primeraný svojmu veku, ako hovoria inventárnici, morálne a fyzicky opotrebovaná. Vo  vestibule si bezstarostne poletujú holuby, bez rešpektu si zobkajú, čo cestujúci natrúsia a musíte si dávať veľký pozor , aby vám na odev necaplo nejakéto holubie  „vyznamenanie“. Radšej som sa vrátil na „moje“ nástupište , každú chvíľu by mal prísť šofér. Aj prišiel , ale nie každú chvíľu , až na poslednú chvíľu, keď už zástup ľudí šomral, že, no jasné, to je celý On.

         Konečne sme sa pohli, samozrejme s primeraným meškaním a nie len preto , že neskoro otvoril autobus, ale aj preto, že s každou lepšie vyzerajúcou dámou(slečnou) musel prehodiť niekoľko trápnych (podľa neho veľmi vtipných) viet. Usúdil som to podľa toho, že sa smial iba on sám. Na moje počudovanie, už v Kapušanoch mal mierny predstih pred cestovným poriadkom , pán vodič si doprial tekuté občerstvenie, trochu vyvetral autobus – bol teplý septembrový deň, a pohli sme sa opreteky s osobákmi ďalej. Na ďalšej zastávke už vypol motor. Žiadny prípoj sme nečakali, nemal odkiaľ prísť, šofér asi len chcel , aby sme lepšie počuli fonotéku jeho obľúbených zábavových odrhovačiek.

         Zlatý klinec celej cesty však prišiel až v Raslaviciach. Autobus zastavil na zastávke, šofér vypol motor , zo škatuľky vybral cigaretu a zašil sa v čakárni. Zabudol len zahlásiť, ako to zvyknú robiť šoféri diaľkových spojov, dĺžku fajčiarskej prestávky. To, že porušuje zákon o ochrane nefajčiarov, že nejazdí podľa cestovného poriadku, to ho očividne neštvalo. Veselo s niekým komunikoval mobilom, výdatne zadymoval autobusovú zastávku , niečo z toho dymu sa ušlo aj nám , sediacim v autobuse, len občas vystrčil hlavu z čakárne, ako svišť z nory, obzrel sa doľava , doprava a znovu sa stiahol dnu, kde ho prezrádzal len kúdol dymu. Hurá už ide, oznámil chlapček, ktorý si tiež chcel pobehať po chodníku ale, mama mu to nedovolila. A naozaj,  šofér sa zjavil ,očividne šťastný, vysmiaty jak minister financií,típolšpak o stenu čakárne, nastúpil a konečne sme sa pohli k Bardejovu. Do cieľa sme prišli takmer na minútu presne.

         Len po ceste domov mi ešte napadlo, čo keby ho tak rozboleli zuby, alebo by sa mu náhle zachcelo odskočiť na kávu , či pozrieť, čo robí doma manželka, alebo... ani si nechcem predstaviť, keby ho nebodaj rozbolelo brucho ? Lebo lesov na tejto trase nie je veľa a sú pomerne ďaleko od hlavnej cesty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák sa krízy stráni, po dlhom čase sa ho netýka

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?