V Kauflande

Autor: Peter Herman | 4.4.2014 o 16:44 | Karma článku: 15,60 | Prečítané:  2580x

Nechodíme do Kauflandu často, tak raz do týždňa, nakúpime hlavne zeleninu, čerstvú a mrazenú a ešte ovocie. Aj naposledy bolo tak, viac sme sa prechádzali ako nakupovali, až sme sa dostali k regálu s pivom.

 

Zaujal ma chlapík, ktorý skúmal plechovku s pivom. Na prvý pohľad bolo vidieť, že nie je tunajší. Veľmi jednoducho , ale kvalitne oblečený, v tvári opálený, akoby sa práve vrátil od Jadranu , vo vozíku mal naložený iba prvotriedny tovar, žiadne akciovky. Takto sme sa tmolili okolo pív a každý hľadal to svoje, ja, čo najlacnejšie v pet fľaši, on bol radšej za plechovkové.

„ Prosím Vás" , otočil sa chlapík ku mne, môžete mi prečítať koľko alkoholu obsahuje toto pivo" a podával mi plechovku do ruky, „zabudol som si okuliare", ešte dodal so silným poľsko-šarišským prízvukom.

„ Á, tak predsa si tunajší", pomyslel som si v duchu, a podávam plechovku manželke, lebo ani ja nemám so sebou okuliare.

„ 4,1%" odvetí manželka, „obyčajná desina" hovorím chlapíkovi.

„Čo?!, desiatka, za sedemdesiat centov?" , zalomí chlapík rukami, „to u Nás v Nemecku by stálo maximálne 40. Riadne Vás tu zdierajú. Ceny nemecké, platy mizerné. A všimol som si to aj pri jogurtoch, syroch a iných výrobkoch, ceny ako v Nemecku a niekedy aj vyššie. Ako tu dokážete vyžiť? Veď viem ,koľko sa tu zarába.

Ja zarobím 2400.-eúr a to som obyčajný robotník, robím v Nemecku už siedmy rok a ak zdravie vydrží, ešte aj robiť budem a to už mám 62", rozhovorí sa chlapík.

„Robím na páse na spracovanie biomasy , až tam, pri Kolíne na Rýnom, kúsok od Belgicka " pokračuje, „ každé ráno príde šéf , podá ruku , guten morgen Jozef, ales klar, zaželá pekný deň, obíde takto všetkých podriadených. Raz za dva mesiace nám objedná auto na cestu domov, my si platíme iba benzín. A to Nemecko, keby ste videli, ako bolo po vojne rozbité a teraz?, všetko krásne vybudované, tie kostoly, mestá, dediny, o cestách ani nehovorím. A tu? za dvadsať rokov nie sú schopní postaviť dvesto kilometrov diaľnice, tu každý len kradne a hrabe do svojho vrecka, neplatia sa dane a nikomu sa nič nestane, všade samé rodinkárstvo, tu si robotníka nikto neváži, tu len robíte a hocikedy sa ani výplaty nedočkáte. To by si v Nemecku nikto nedovolil, nezaplatiť za robotu, hneď by mal na krku prokurátora. Tam sa s nikým nemaznajú, porušíš zákon, pykáš, hoci si aj prezident."

Ešte sa chcel vyrozprávať, ale my sme už mali svoje nakúpené, tak sme sa rozlúčili, zaželali mu veľa zdravia a pobrali sa k pokladni. Boli sme obaja ticho, ale chrobák v hlave nám vŕtal. Prečo to niekde ide a u nás nie? Je to v nás, obyčajných ľuďoch, je to v manažéroch , je to v politikoch?

Chlapíka sme ešte raz zazreli na parkovisku, znovu si našiel ochotného poslucháča. Znovu sial do slovenskej hlavy semienko pochybnosti o možnej zmene k lepšiemu životu bežného občana.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kaliňák sa krízy stráni, po dlhom čase sa ho netýka

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke. Či by bol za odvolanie Plavčana, dosiaľ nepovedal.

Autorská strana Petra Schutza

Obama nechal Trumpovi problém

Nevypočítateľný a cholerický premiér, ktorý mení pozície cez noc, nie je lepši než bláznivý predseda parlamentu.


Už ste čítali?