Príbeh z poštárskej kapsy 2

Autor: Peter Herman | 1.1.2016 o 12:30 | Karma článku: 7,46 | Prečítané:  757x

„Pán poštár!, pán poštár!“,  registrujem hlasný šepot a obzerám sa okolo seba, odkiaľ sa ten hlas ozýva.   

O chvíľu zbadám, v dome na poschodí, otvorené okno a v ňom vysmiatu pani ukazujúcu rukou, aby som prišiel k plotu. Nuž idem, asi niečo potrebuje alebo chce kúpiť, nemýlil som sa.

-„žreby máte?, prasiatka, za 50centov,

-„áno, samozrejme“, odpovedám

-„tak ja idem dole“ a zmizne z okna.

O chvíľu je pri bránke, naťahuje ruku, v nej päťdesiatcentovka

-„jeden“,

-„nech sa páči“ rozložím pár žrebov ako hracie karty, „vytiahnite si“.

Pani chvíľu váha, pozerá raz na mňa, raz na žreby, nevie sa rozhodnúť, cerí na mňa pokazené zuby a nahlas špekuluje. Nakoniec sa pre jeden rozhodne a už jej niet. Uložil som zvyšné žreby do kapsy a pobral sa ďalej na rajón.

         Zhruba po hodine som sa vracal naspäť dole ulicou a už z diaľky som videl, že dotyčná pani netrpezlivo prešľapuje pred bránku a naťahuje hlavu, kedy zbadá poštára. Hneď ako ma zočila, začala mávať rukou v ktorej držala žreb. Ako som sa blížil bližšie, už bolo jasné podľa širokánskeho úsmevu, že mala šťastnú ruku.

-„ vyhrala som, vyhrala som!“ , radostne volá a teší sa ako malé dieťa,

„ päť eúr som vyhrala“ a tlačí mi žreb do ruky.

„ dáme ďalší?“ pýtam sa, keď skontrolujem žreb , „nie, nie, ja chcem peniaze“, natešene odpovedá.

Na dvore stála ešte jedna staršia pani a tá mi súhlasne prikývla, že môžem dať peniaze. Vtedy som ešte nevedel o čo ide, ale v tú chvíľu som mal u nej na celý mesiac zabezpečený pravidelný odbyt „prasiatok“, vždy jeden žreb takmer denne, či už prišla na poštu alebo ma zastihla na pochôdzke. Horšie to už bolo so šťastím, výhry sa jej minuli na prvý pokus, nie a nie vyhrať, ani len päťdesiat centov. Široký úsmev jej zmizol z tváre, dokonca si vymyslela konšpiračnú teóriu:

„ To vy, na pošte, presvecujete všetky žreby a predávate len nevýherné, aj v meste to tak robia, ja viem svoje!“, vysypala zo seba, mierne nazlosteným hlasom, pri ďalšom neúspešnom pokuse. Nedala si vysvetliť , že to nie je možné, ona vedela svoje a punktum. Ale ani ja som nemal snahu presviedčať ju o jej nepravde.   

Niekoľko dní po prvej kúpe žrebu som sa dozvedel, že pani nemá veľké šťastie nie len v lotérii, ale kedysi dávno jej osud (osud?) nedoprial životnú lásku, dokonca až tak, že z toho vážne onezdravela a dostala sa do opatery tej staršej pani, ktorú som spomínal skôr. Dnes , keď už sa zdá , že sa vystrábila z nešťastnej minulosti a mohla by sa tešiť aj z takých maličkostí, ako je aspoň malá výhra v lotérii, tak ani to jej nie je dožičené. Nuž, život je naozaj ako tá lotéria, k jednému sa zachová štedro, k inému menej a k niekomu, ako v tomto príbehu, úplne macošsky. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?